Campus Cowork komunita bola, je a dúfame, že aj vždy bude o kreatívcoch, úspešných podnikateľoch, ľuďoch, ktorí mali skvelý nápad a nebáli sa ho rozvíjať, či v skratke povedané o vás všetkých, ktorí nám ju pomáhate každý deň budovať. V tejto sérii článkov vám predstavíme zaujímavých členov našej komunity, ich projekty a veríme, že sa tak navzájom ešte lepšie spoznáme.
Pred časom sme vyspovedali Viktora Štefaňáka, ktorý je u nás známy najmä pre svoj entuziasmus ohľadom všetkého, čo sa týka podnikania. Ale vedeli ste, že v Campus máme aj človeka z filmovej brandže? Dnes si formou krátkeho intreview predstavíme režisérku Vieru Čákanyovú!
Tak na úvod, vždy nás zaujíma, čo si o nás ľudia myslia. Môžeš sa podeliť o to, čo ti ako prvé napadne, keď niekto povie Campus Cowork? Čo ti napadne ako druhé, môžeš kľudne spomenúť tiež. 🙂
Dobrý výhľad 🙂. Príjemné pracovné miesto v centre mesta, odkiaľ mám všade blízko. Môžem si sadnúť každý deň do iného zákutia priestoru, okolo mňa sú ľudia, ktorí pracujú, takže ma to núti prekonať lenivosť a prokrastinačné tendencie a tiež niečo robiť.
Povedz nám niečo o sebe, aká je tvoja profesia, alebo projekt na ktorom práve pracuješ, prípadne ktorý aspekt tvojho jobu je ten prečo sa „tešíš na pondelok“?
Som filmová režisérka, ale niekedy aj dramaturgička iných filmových projektov, strihačka, kameramanka, z núdze niekedy aj produkčná a účtovníčka. Spolu s ďalšími dvomi kolegyňami a kolegom máme produkčnú spoločnosť Guča s.r.o., v ktorej sa sústreďujeme najmä na produkciu filmov mladých debutujúcich režisérov z regiónu a aktuálne spoločenské témy. Práve som dokončila svoj tretí celovečerný film – osobný sci-fi dokument Poznámky z Eremocénu, ktorý bude čoskoro v alternatívnej kinodistribúcii aj na Slovensku.
Na pondelok sa teším, lebo môžem ísť konečne do Campusu pekne do práce 🤭. A prečo ma teší moja práca? Hm… lebo je nepredvídateľná. Človek si niečo vymyslí a dopadne to úplne inak, lebo do toho procesu vstúpi milión premenných. Ale to je zároveň niekedy aj zdrojom značného stresu… Hlavne sa netreba brať príliš vážne.
Ako vyzerá bežný pracovný deň filmovej režisérky? Chodíš ráno do práce a plne sa sústredíš, alebo potrebuješ o niečo flexibilnejšiu rutinu?
Haha. Kto sa vie plne sústrediť, nech zdvihne ruku 🤭. Proste normálne bojujem so svojím neskutočne vynaliezavým mozgom, ktorý sa ma snaží presvedčiť, že oveľa väčšia zábava je robiť čokoľvek iné, než čo sa práve snažím robiť… Takže sa treba zdisciplinovať, a na to práve pomáha tá rutina – že niekam idem a tam si sadnem na zadok a je to pracovný priestor, takže musím pracovať. Potom niekedy mozog zvíťazí a idem na chvíľu prokrastinovať na kávu, alebo sa s niekým stretnem. Moja práca v Campuse je väčšinou písanie – práve teraz píšem grant na svoj ďalší film.
Vo svojom najnovšom filme Poznámky z Eremocénu sa zamýšľaš nad potenciálom technológie blockchain a umelej inteligencie. Je ti téma nových technológií blízka? Prípadne používaš nejaké inovatívne technológie aj v rámci svojej práce?
Technológie sú mi blízke skôr z nutnosti – rozmýšľam nad ich vplyvom, ako menia spoločnosť a kam to celé smeruje. Áno, niektoré technológie nám môžu pomôcť vyriešiť komplikované problémy, ktoré ako civilizácia generujeme, ale nie som prehnaný techno-optimista. Vyhýbam sa sociálnym sieťam, používam ich len veľmi pasívne, nemám potrebu zanechávať za sebou zbytočné stopy v online priestore. Nepotrebujem sa ani zviditeľňovať. Radšej sa prechádzam v lese alebo plavím na lodi bez signálu. Áno, v Poznámkach používam rôzne technológie – neurónovú sieť na klonovanie hlasu, lidar, hovorím o blockchaine, domýšľam si príbeh Satoshiho – vynálezcu Bitcoinu.
Ale to všetko transformuje moja umelecká imaginácia. Umenie je super v tom, že človek si môže dovoliť “wild guess”, ktorý vychádza len z jeho intuície a nepodlieha striktnému vedeckému dokazovaniu.
Tvoja profesia musí byť pre iných ľudí dosť fascinujúca. V Campus komunite máme mnoho ľudí, ktorí sa venujú nejakej kreatívnej činnosti. Máš tipy (a triky), ako prekonať kreatívny blok a dostať sa do módu „som kreatívna a idem vymýšľať?
Nemám žiadny zázračný trik, ktorý by takto fungoval 🤭. Rutina pomáha. Človek si musí sadnúť na zadok a vysedieť to. Niekedy vydrieť. Písať. Potom polovicu z toho zahodiť a znovu a tak stále dokola. Veľa ľudí má romantické predstavy o kreatívnej činnosti, ale je to normálna drina ako hocijaká iná práca. Aj veľa účelového balastu. To vymýšľanie, čo je na tom najzábavnejšie, je len taká čerešnička na vrchu torty.
Filmový priemysel to na Slovensku nemá úplne ľahké (slabá návštevnosť kín a pod.), ovplyvňuje táto situácia nejak tvoju tvorbu?
Priamo to moju tvorbu neovplyvňuje. Ja som ani nikdy nerobila mainstreamové filmy, ktoré by mali veľkú návštevnosť v kinách. Áno, ľudia si odvykli chodiť do kina, prispela k tomu aj pandémia, a všetky možné Netflixy a HBO atď. Ani mainstreamové filmy si na seba nezarobia, lebo Slovensko je malý trh. Problém je aj to, že napríklad v Bratislave chýba nejaké príjemné komunitné kino s pridanou hodnotou a zaujímavou dramaturgiou, kam by ľudia chodili si aj posedieť na drink a porozprávať sa, zúčastniť sa diskusie po filmoch alebo iného programu.
Podla ČSFD robíš skôr alternatívne filmy. Dokáže to človeka uživiť bez investora a grantov? Ako vnímaš túto stránku svojho “biznisu”, t.j. ekonomika, cashflow a takéto „excel“ biznis náležitosti?
Ako som už povedala, ani mainstreamové filmy si na Slovensku na seba nezarobia. Všetci závisia od grantov, verejných zdrojov. Ale to je proste (aspoň zatiaľ) spoločenská dohoda – umenie treba podporovať, lebo nie všetka spoločenská užitočnosť sa dá merať ziskom a peniazmi. Na Slovensku je najväčším, stabilným zdrojom financovania audiovízie Audiovizuálny fond. Ale to nestačí, musíte si rozpočet pokryť z viacerých zdrojov, koprodukcií s ďalšími krajinami, s televíziami, potom sú veľké Európske granty, ale aj súkromní donori. Samozrejme, keď je človek šikovný a vie tieto zdroje nájsť a presvedčiť, že jeho projekty stoja za to, dá sa z toho žiť. Samozrejme, závisí aj od typu projektu. Z alternatívnych filmoch vyžijete s odretými ušami. Ide aj o to, aké máte životné nároky.
Máš nejaké obľúbené filmy zo slovenskej (ko)produkcie?
Určite stojí za to vidieť z poslednej doby – Služobníci, Cenzorka, Obeť, Jednotka intenzivního života, Let domov. Potom sú zaujímavé filmy pre náročnejšieho diváka na VOD portáli Dafilms.sk – tu si trochu robím reklamu, lebo ten portál na Slovensku prevádzkujú moje dve kolegyne 🙂. Ponúka najmä autorské dokumentárne filmy a iné nezávislé kreatívne filmové diela, pričom veľkú časť tvorí stredoeurópska produkcia.
Vždy sa snažíme, aby naše priestory boli pre našich členov príjemné a inšpiratívne. Ovplyvnil náš coworkingový priestor a/alebo komunita tvoj projekt? Stretla si m.ožno niekoho, kto navrhol skvelý nápad, odkedy si členkou Campusu? (Ak nie, je niečo, čo práve teraz hľadáš? Sme tu, aby sme ti pomohli!)
Ja som spokojná. Je to moje dočasné útočisko, svoju úlohu plní. Zatiaľ som nemala príliš veľa príležitostí nadviazať dialóg s ostatnými členmi, ale bola som tu aj dosť málo a nezúčastnila som sa žiadnych spoločných akcií. Väčšinou keď prídem, tak potrebujem pracovať, takže small talky ani nevyhľadávam. Ale nie je ešte všetkým dňom koniec 🙂.
